Prvým nedostatkom sú zastaralé učebné osnovy. Reč je konkrétne najmä o predmetoch ako sú fyzika, informatika či telesná výchova. Zatiaľčo pokrok vo vedách ide ďalej, školské osnovy vývoj nedokážu zaregistrovať a tak sa na stredných školách dnes vyučuje to, čo sa učili ešte naše mamy a otcovia. To nie je všetko. Napríklad telesná výchova nespĺňa vždy svoj účel, ktorý je zabezpečiť žiakovi dostatočný pohyb. No pri takej hodine gymnastiky sa nielenže žiak nehýbe, dokonca si môže jediným zlým nepatrným pohybom privodiť nepríjemné zranenie.
Slobodná voľba pre školy bola hlavným sloganom tejto reformy. Je naozaj slobodná? Pri výbere učebníc sa to vážne nedá povedať. Dá sa povedať, že Ministerstvo školstva nedalo dostatočný priestor školám pri výbere učebných pomôcok. Nehovoriac o tom, že doteraz sa napríklad na stredoškolskú geografiu používajú učebnice z roku 1993, ktoré pochopiteľne obsahujú viac než 70% už nepravdivých informácií.
Vyučovanie cudzích jazykov taktiež dostalo len oranžovú. V skutočnosti by v dnešnom globalizovanom svete bolo potrebné ovládať aspoň tri cudzie jazyky. Reforma sa tvári, že prináša novinky vo výučbe cudzích jazykov, no o nič výrazné nejde. Žiaci gymnázií sa aj naďalej budú musieť uspokojiť s dvomi cudzími jazykmi. Na základnej škole sa prvý jazyk začne vyučovať až v treťom ročníku. Nevyužije sa teda potenciál žiakov v mladom veku učiť sa jazyky čo najskôr.
Okrem týchto dier reforma obsahuje aj ďalšie. Napríklad limity na počty žiakov v triedach, ktoré sa taktiež výrazne nezmenili. Je prakticky jedno, či sa v triede na strednej škole nachádza 34 alebo “len” 30 žiakov, keďže vyučovací proces to nijako neovplyvní. Vyzerá to tak, že reforma školstva bola písaná horúcim perom a nasvedčujú tomu už aj hlasy, ktoré vyzývajú na opätovnú reformu. Ako vidíme a budeme môcť vidieť, veľa nepriniesla. Ostáva len dúfať, že tá ďalšia, ak dáka bude, bude skutočná a nie len ministerské divadielko.